Na mieste zaniknutej osady Šoldov v katastri obce Štrba (okres Poprad) by mohol byť v budúcnosti archeologický park. Lokalitu skúmajú už tri roky archeológovia, podľa ktorých sa postupne darí zo zaniknutej osady vytvárať lokalitu plnú života. Tento rok vytvorili v teréne vymurovaním nadzákladových častí pôdorys kostola, ktorý objavili počas výskumu. „Keď sem teraz ľudia prídu, konečne vidia, ako tento kostol vyzeral v 13. až 15. storočí. Súčasťou areálu je aj parková úprava, oltár, na mieste boli tiež vysadené dve lipy ako symbol slovanskej vzájomnosti a osadená bola aj lavička,“ povedal Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV), ktorý spolu s ďalšími odborníkmi prezentoval výsledky tohtoročného archeologického výskumu počas tlačovej konferencie v Štrbe.

Pre budúce generácie zanechali archeológovia a Štrbania odkaz vo fľaši, do ktorej vložili aj dvojeurovú pamätnú mincu s portrétom Ľudovíta Štúra, zamurovali ju pod prahom vchodu do veže kostola. Počas tohtoročných prác sa tiež archeológom podarilo odkryť pivničnú časť jedného z niekdajších zrubových príbytkov zo stredoveku a pôvodnú studňu hlbokú zhruba štyri metre. „Boli to majstri studniari. Našli sme v studni tiež zvyšky drevených konštrukcií a zlomky driev a tiež keramiku. Vďaka nájdeným zrniečkam zase budeme vedieť, aké tu boli klimatické pomery v 13. až 15. storočí, čo tu ľudia pestovali,“ uviedol Soják. V príbytku objavili keramiku, železné predmety, železný kosák či nože. „Dokonca sme tu našli aj visiacu zámku, to znamená, že ľudia si svoje príbytky v tom čase chránili,“ poznamenal Soják. Nálezy poľnohospodárskeho náradia svedčia podľa neho o tom, že miestni boli poľnohospodári. „Legendy tvrdia, že sa zúčastňovali v bojoch a vo vojnách, no či to tak bolo naozaj, v tejto fáze výskumu zatiaľ povedať nevieme. Zatiaľ môžeme Šoldov opísať ako bežnú štandardnú dedinu s kostolom, akurát, že celý kostolný areál využili bratrícke vojská v 50. rokoch 15. storočia, opevnili ho dvojitými valmi a priekopami, a to bol vlastne začiatok konca Šoldova,“ doplnil archeológ.

Vo výskume a prezentácii tejto lokality budú v Šoldove pokračovať aj budúci rok. „Pribudne tam premostenie, chceme tiež doskúmať dom, ktorého časť sme objavili spolu so studňou. Predpokladáme, že išlo o usadlosť, v ktorej mal jej obyvateľ poľnohospodárske obydlie i hospodárske stavby. Práve to budeme skúmať a na základe toho by mohol vzniknúť veľmi dobrý podklad, aby sme vedeli zrekonštruovať tento objekt,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay. Na mieste by chceli vybudovať dva zrubové príbytky, aby mali ľudia možnosť pozrieť si, ako takéto príbytky v tom čase vyzerali.

Projekt podporilo Ministerstvo kultúry SR dotáciou 10-tisíc eur. Na prácach v lokalite sa podieľali aj nezamestnaní v rámci projektu obnovy kultúrneho dedičstva, v tomto finančne i s potrebným počtom pracovníkov obci pomohlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa starostu Štrby Michala Sýkoru by lokalita mohla byť z hľadiska turizmu zaujímavá, nachádza sa v blízkosti čerpacích staníc pri diaľnici D1. V budúcnosti by obec bola rada, ak by sa túto lokalitu podarilo sprístupniť z odpočívadla pri diaľnici. Ako povedal, z nálezov by chceli v obci pripraviť trvalú výstavu. Expozícia by podľa starostu mohla byť v budove obecného úradu, prístupná by bola počas pracovných dní.

Medzi obyvateľmi Štrby doteraz kolujú povesti o tom, že v Šoldove bývali obri. Podľa Sojáka vznikla táto fáma v roku 1951, keď sa na mieste realizoval archeologický výskum. Počas neho sa archeológom podarilo odkryť viacero kostier, bola medzi nimi aj jedna, ktorá mala mať viac ako dva metre. „Antropológ ju však neskúmal. Tlak hliny pôsobí na kostru a kosti sa v hrobovej jame roztiahnu, preto ak by sme kosti tohto údajného obra poskladali, z viac ako dvoch metrov by bol možno meter osemdesiat,“ vysvetlil Soják, ktorý poprel existenciu obrov v Šoldove.