Posledná rozlúčka so spisovateľkou Eleonórou Gašparovou sa uskutoční v piatok 16. júla 2010 v bratislavskom krematóriu.

Eleonóra Gašparová sa narodila 31. augusta 1925 v Opatovicach nad Žitavou. Bola poprednou autorkou kníh pre deti a mládež, členka Spolku slovenských spisovateľov. Absolvovala slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského) a súbežne spev na Štátnom konzervatóriu. Pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstvách Smena, Slovenské nakladateľstvo detskej knihy a Mladé letá, kde viedla redakciu pôvodnej tvorby. Autorsky programovo oslovovala nastupujúce generačné okruhy – od najmladších vnímateľov po dozrievajúcich čitateľov.

Knižne debutovala leporelom Jurkove obrázky (1958), ktorého tematické zameranie rozvíjala v nasledujúcich publikáciách rozprávok a krátkych próz Ceruzky a góly (1960), Ahoj, prvá trieda (1961), Prázdniny s rozprávkou (1963) a s odstupom času aj v prozaických dielach Deti z modrého okna (1974), Haló, hľadá sa braček (1975), Medveď pre bračeka (1979), Bosé nôžky (1985) a v ďalších tituloch. Deťom stredného školského veku venovala knihy Slávna ľavačka (1963), Stopa na asfalte (1964), Poklad na Zvonovej hore (1967, 2002), Ťažko je mustangovi (1976). V knihách adresovaných dospievajúcej mládeži sa usilovala o plastické portrétovanie svojského typu dievčenskej predstaviteľky na pozadí etických a emocionálnych problémov – Spievajúce drevo Helena (1967), Fontána pre Zuzanu (1971, 2003) a Koncert bez ruží (1974). Pôsobivé krátke prózy inšpirované zážitkovým svetom dospelých žien pulzujú v knihe Otvorené dni (1984). Eleonóra Gašparová ako autorka i dlhoročná kľúčová vydavateľská odborníčka významne prispela k podstatným kvalitatívnym posunom literatúry zameranej na kultivovanie mladších pokolení. Svedčí o tom aj mimoriadny úspech filmového projektu Fontána pre Zuzanu (1985), ktorý vznikol podľa jej rovnomennej literárnej predlohy. Eleonóra Gašparová zomrela 6. júla 2010.

Informoval tajomník Spolku slovenských spisovateľov Pavol Janík.