Renesančný kaštieľ v Divíne v okrese Lučenec, ktorého rekonštrukciu obec dokončila ešte vlani, stále nie je sprístupnený verejnosti. Ako pre agentúru SITA uviedol starosta Divína Ján Koza, obec v ňom chce zriadiť múzeum histórie mikroregiónu a aktuálne doň zháňa exponáty a vybavenie „Pôvodne sme to plánovali otvoriť od 1. júla, ale zrejme sa nám to dovtedy nepodarí. Z pôvodného vybavenia kaštieľa sa totiž nič nezachovalo. Nádvorie však už môžeme využívať na rôzne kultúrne podujatia, budú tam napríklad aj predstavenia v rámci Novohradského folklórneho festivalu, ktorý organizuje mesto Lučenec,“ povedal Koza. Dodal, že v kaštieli chcú zriadiť aj priestory na tvorivé dielne a umeleckú tvorbu či výstavy.

Rekonštrukcia kaštieľa trvala tri roky a stála približne 2,5 milióna eur, z čoho 95 percent získala obec ako vlastník kaštieľa z eurofondov. Pôvodne mal byť kaštieľ zrekonštruovaný už v roku 2013, práce sa však predĺžili pre nutnosť odvodniť suterén a stabilizovať stavbu, s čím pôvodný projekt nepočítal. Obec postupne pracuje aj na stabilizácii a konzervácii ruín hradu z 13. storočia nad kaštieľom, na čo využíva dotácie z programu Obnovme si svoj dom a tiež pomoc z programu zamestnávania nezamestnaných pri obnove kultúrnych pamiatok.

Kaštieľ v Divíne postavili v rokoch 1670 až 1671. Jeho prvým majiteľom bol zemepán Imrich III. Balassa, ktorý predtým obýval hrad. Od roku 1686 až do konca 2. svetovej vojny vlastnil divínsky kaštieľ rod Zichyovcov. Posledného z nich, Štefana VI. Zichyho v roku 1945 aj s rodinou na základe Benešových dekrétov vyhostili do Maďarska a kaštieľ zhabal štát. Do roku 1952 bol sídlom Lesnej správy a bydliskom jej zamestnancov, v 50. rokoch pripadol divínskemu jednotnému roľníckemu družstvu. To využívalo dvor kaštieľa ako skladisko umelých hnojív a iného materiálu, obytné priestory zmenilo na liaheň a chov kurčiat a obilné sklady. Kaštieľ chátral aj po tom, ako ho družstvo prestalo využívať. V roku 1970 na tejto národnej kultúrnej pamiatke aspoň opravili strechy. Projekty generálnej rekonštrukcie, pripravené najprv v roku 1969 pre múzejné využitie kaštieľa a potom v roku 1989 pre využitie na rekreáciu a ubytovanie, sa nerealizovali.