22. 08. 2000
Kaštieľ v Brunovciach patrí od decembra 1999 opäť štátu. S nečakaným prírastkom však nikto v rozpočte nerátal, a tak rozsiahla kultúrna pamiatka zostáva zbytočne prázdna. O renesančné sídlo prejavili záujem potenciálni nájomcovia, nie však kupci.
Nádherné repliky historického nábtku vyrobil ešte za socializmu podnik Umelecké remeslá Brno. K jej využitiu v budúcnosti sa vláda stále nevyjadrila a potenciálny investor či privatizátor sa zatiaľ neprihlásil. Záujem o prenajímanie jeho priestorov však už prejavilo viacero subjektov. Pre PRAVDU to potvrdil Miroslav Gašpárek, riaditeľ Správy zariadení Úradu vlády, ktorá kaštieľ nachádzajúci sa neďaleko Nového Mesta nad Váhom spravuje.

Rozsiahly objekt bol nedávno rekonštruovaný a do povedomia verejnosti sa sídlo v obci s 550 obyvateľmi dostalo napríklad ako miesto, kde v decembri 1998 vítali Mečiarovho hosťa, taliansku herečku Claudiu Cardinale.

Za korunu s výnimkami

Objekt vtedy patril Únii žien Slovenska, ktorá majetok znalcom odhadnutý na 37 miliónov Sk vo februári 1997 získala od Mečiarovej vlády za symbolickú korunu. „Zákon o správe majetku štátom hovorí o tom, že prevod mohol byť aj za takúto sumu, ak bude majetok slúžiť na charitatívne účely,“ spresnil Gašpárek. Už v auguste však Únia žien Slovenska požiadala o dodatok k zmluve, ktorý mal rozšíriť možnosti aj na iné nešpecifikované účely. No ten ministerstvo financií nikdy neschválilo.

Po tom, čo sa v priestoroch, ktoré boli v júni 1998 skolaudované, uskutočnili len štyri necharitatívne podujatia, podľa Gašpárka vyzvali úniu, aby doplatila rozdiel ceny za kaštieľ. Nestalo sa, a tak si naň štát uplatnil nárok. „Momentálne považujeme ten prípad za uzatvorený. Zo zákona nám vyplývala povinnosť konať, pretože ak bol porušený zákon, akákoľvek zmluva je zo zákona neplatná,“ zdôraznil Gašpárek. Tu sa však aktivity štátu v tomto roku končia.

Nečakaný prírastok

„Nepočítali sme, že nám pribudne takéto zariadenie, takže sme ho ani nezahrnuli do investičných plánov na rok 2000. No museli sme sa s tým vyrovnať,“ tvrdí Gašpárek. Momentálne v kaštieli zamestnávajú dvoch pracovníkov na trvalý pracovný pomer a podľa potreby priberajú ľudí na dohodu. Ako dodáva, cez prázdniny tam mali osem týždňových turnusov detské domovy. Tábory pre deti od 4 do 10 rokov organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. Do štátneho rozpočtu za týždenný turnus pribudlo 24-tisíc Sk. V prípade medzinárodnej konferencie Slovenskej akadémie vied to bolo 50-tisíc. „Je to cenovo dostupné a výhodné pre organizáciu a svojím spôsobom aj pre nás, pretože hoci o niečo stúpli náklady, prínos do štátneho rozpočtu v porovnaní s nákladmi bol vyšší,“ tvrdí Gašpárek.

Prenájom áno, kúpa nie

No Úrad vlády by sa nemal stať „správcom rekreačných zariadení“, veď len prevádzkové náklady mesačne stoja štátny rozpočet okolo 80-tisíc. Vie si vláda predstaviť, žeby sa objekt ponúkol nejakému investorovi alebo charitatívnej organizácii? „To chceme, a preto nadväzujeme kontakty s tým, že pre nás toto účelové zariadenie nie je prioritné z toho hľadiska, že by sme ho nevyhnutne potrebovali na svoju činnosť. Samozrejme, ak by sa našiel nejaký záujemca, tak v zmysle zákona o správe majetku štátu urobíme osobitné ponukové konanie,“ tvrdí po polročnom spravovaní Gašpárek. Ako dodáva, rozpočtové organizácie o to nemajú záujem, lebo sa tiež boria s finančnými problémami. „Snažili sme sa oslovovať niekoho, kto by mal o to záujem. Zatiaľ to vieme dať do prenájmu na akcie trvajúce týždeň až tri, ale záujemcu, ktorý by chcel kúpiť celé sídlo, sme ešte nenašli,“ dodáva.

Na charitu či na školenia

O prenájom už podľa neho prejavili záujem Piešťanské kúpele pre svojich pacientov a odborová organizácia ministerstva zdravotníctva, ktorá tam chcela mať rekreačné pobyty. „My si tu stále myslíme, že je vhodné na charitatívne účely, či už pre deti z detských domovov, mentálne postihnutých alebo starších ľudí. Je tam pekný park, ticho a pekné prostredie,“ opisuje prednosti kaštieľa Gašpárek. Ako uvádza, čiastočne tomu vyhovuje aj vybavenie. V menšej reprezentatívnej časti sa nachádza jedna veľká miestnosť a tri salóniky. „Zvyšok je obyčajné zariadenie, čomu zodpovedá nábytok, spoločné WC pre desať alebo 15 izieb. Dá sa to využívať oddelene. Vidíme tam možnosti na rôzne využitie, ale muselo by sa na to nájsť finančné krytie.“ Ako dodáva, bez kaštieľa by sa Úrad vlády síce vedel zaobísť, ale vedel by mu nájsť aj účel. „Úrad vlády nemá priestory, ktoré by mu mohli slúžiť na vzdelávacie aktivity. Keď niečo pripravujeme, tak musíme vybaviť prenájom priestorov. A účelové zariadenie Brunovce by na to mohlo slúžiť, lebo sú tam aj reprezentatívne priestory a miestnosť, v ktorej sa môžu konať školenia pre 60 ľudí.“

Päť miliónov na rok

Ako terajších správcov upozornila pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry, viaceré miestnosti kaštieľa vlhnú. Správa zariadení Úradu vlády si už síce dala vypracovať posúdenie rozsahu zavlhnutia, do konca roka však okrem pravidelného vetrania nemôže pre pamiatku s mokrými fľakmi na stenách spraviť nič. „Toto je východiskový moment, teraz budeme musieť prijať nejaké opatrenia, aby sme vlhnutie zamedzili. Problém je, že narážame na nedostatok financií. Do investičného plánu na rok 2001 chceme zahrnúť aj finančné prostriedky na toto účelové zariadenie. Chceli by sme tam vynaložiť 5 miliónov korún na rekonštrukciu kultúrnej pamiatky a odstránenie zistených nedostatkov. To je náš plán, no je otázne, čo nám bude schválené,“ mieni Gašpárek.

Kolotoč kompetencií

Bohatý kupec, ktorý by za kaštieľ ponúkol zákonom určenú o sto percent vyššiu sumu, ako je odhad súdneho znalca, sa zatiaľ neozval. Podľa posudku z roku 1997 by to muselo byť viac ako dvojnásobok 37 miliónov. „Keby sme teraz chceli ísť do ponukového konania, musíme dať urobiť nový znalecký posudok, pretože ten starý už nezodpovedá realite,“ pripomína Gašpárek s tým, že ceny nehnuteľností stúpli. Ani po pol roku od prevzatia kaštieľa od Únie žien Slovenska však nikto konanie nevypísal. Prečo? „Je to hypotetická otázka. My nie sme kompetentní rozhodovať, čo s tým urobíme. To musí povedať vláda,“ uzatvára Gašpárek. Zatiaľ teda rozsiahla, úplne zariadená a funkčná budova s priľahlým parkom zíva prázdnotou a čakanie kompetentných dáva priestor na špekulácie. Na Slovensku sa totiž často nestáva, aby sa problematickým stal účel využitia. Veď len charitatívnych organizácií, umiestnených v nevyhovujúcich priestoroch je určite niekoľko.

Jozef Švolík

Zdroj: Pravda č. 195/00, 22. 08. 2000