Zreštaurovali 60 artefaktov pochádzajúcich z ruín múzea

Ide o pamiatky, ktoré sa podarilo ešte pred prvou svetovou vojnou nájsť v oblasti dnešnej severnej Sýrie. Berlínske archeologické múzeum Tell Chaláfu, v ktorom boli artefakty vystavené, zničil v roku 1943 bombový útok.

Po deviatich rokoch reštauračných prác sa archeológom z 27-tisíc úlomkov kameňa podarilo obnoviť 60 artefaktov pochádzajúcich z ruín berlínskeho archeologického múzea Tell Chaláfu, ktoré počas druhej svetovej vojny zničil bombový útok. Tritisíc rokov staré sochy sa vtedy rozbili na kúsky. Staroveký poklad, akým sú monumentálne božstvá či dosky zobrazujúce lovecké scény, čoskoro opäť vystavia pre verejnosť. “Zrekonštruovali sme viac než 90 percent artefaktov z múzea Tell Chaláfu,” uviedol nemecký archeológ a vedúci reštauračných prác 56-ročný Lutz Martin. “Z pôvodných 27-tisíc úlomkov ostalo len dvetisíc, ktoré sme nedokázali zasadiť späť,” dodal.


Rekonštrukčné práce financovala rodina archeológa Maxa von Oppenheima, ktorý ako prvý objavil palác Tell Chaláf krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny v oblasti dnešnej severnej Sýrie na hranici s Tureckom. Archeológ založil v Berlíne múzeum a mnoho nálezov doň previezol. Budovu múzea však v novembri roku 1943 zasiahol bombový útok a všetky drevené a sadrové artefakty zhoreli. Prežili len bazaltové kamenné sochy, ktoré však popukali pri hasení múzea. “Teploty v celom múzeu presahovali tisíc stupňov Celzia, no naraz budovu ochladili pomocou vody, čo vyvolalo silný tlak na kamene, ktoré jednoducho explodovali,” uviedla odborníčka z oddelenia mineralógie Technische Universität Berlin Kirsten Drueppel, ktorá sa na projekte podieľala.


“Spočiatku sme sa domnievali, že možno budeme schopní zrekonštruovať jeden alebo dva väčšie kusy,” povedal Martin. Začali sme s levmi, ktoré stáli pri vchode do paláca, dodal. “Nevedeli sme, ako ďaleko sa dostaneme, pretože nebolo jasné koľko pôvodného materiálu zo zničeného múzea sa podarilo zachrániť,” uzavrel hlavný reštaurátor Stefan Geismeier. Zreštaurované diela bude od januára možné vidieť v berlínskom Pergamonskom múzeu.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zo Švajčiarska vrátili palec faraóna Achnatona

Palec z nohy faraóna Achnatona vrátili do Egypta viac ako sto rokov po tom, čo ho ukradli. Informovala o tom v stredu egyptská Najvyššia rada pre pamiatky. Do Egypta ho vrátili počas slávnostného podpísania zmluvy so Švajčiarskom o vrátení starovekých artefaktov. “Palec je späť v Egypte a bude vystavený v múzeu v Káhire,” uvádza sa vo vyhlásení. Prst Achnatona, ktorého otcovstvo faraóna Tutanchamóna potvrdili na základe testov DNA, ukradli v roku 1907 počas skúmania jeho kostí. Jeho osudy po roku 1907 nie sú známe. Pred vrátením do krajiny pôvodu ho mal Frank J. Rühli z Zürišskej univerzity, ktorý ho získal “vďaka svojim osobným kontaktom” v “inej európskej krajine,” uviedol istý diplomat pre agentúru AFP. Egypt vďačí návratu ďalšej pamiatky vedcovej “súkromnej iniciatíve”.

Albánsky útok na kláštor

Skopje/Brusel (TASR) – V hlavných krízových oblastiach na severozápade Macedónska bol včera ráno pokoj po noci útokov, ktoré albánski separatisti podnikali na policajné hliadky v Tetove. Povstalci niekoľkokrát zaútočili aj na políciu na stanovišti Popova Šapka, 35 kilometrov od Skopje. Macedónsky rozhlas včera priniesol správu o nočnom útoku v dedine Lesok, ktorý zničil kláštor sv. Atanázia zo 14. storočia. Kláštor je jednou z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok v Macedónsku. Tento útok považuje Skopje za provokáciu zo strany albánskych extrémistov s veľmi nebezpečnými dôsledkami. K incidentu došlo práve v čase, keď sa najvyšší veliteľ síl NATO v Európe chystá vydať konečné rozhodnutie, či vyslať do Macedónska 3500-člennú odzbrojovaciu misiu. „Kláštor má obrovský historický význam,“ uviedol nemenovaný zdroj ministerstva obrany…