Objekt, ktorého zvyšky objavili archeológovia, patril k najväčším halovým stavbám v strednej Európe
Rozsiahla drevozemná stavba, ktorej zvyšky objavili počas archeologického výskumu na území Vydrice pod hradným vrchom v Bratislave, patrí k najväčším stavbám v strednej Európe z daného obdobia. Jej výstavba sa datuje do včasnostredovekého obdobia, postavená mohla byť v 9. storočí. Podľa odborného riaditeľa Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) Drahoslava Hulínka by využitie objektu mohlo hypoteticky súvisieť s uskladnením tovaru a zároveň ako súčasť rozsiahlejšieho zázemia v okolí veľkomoravského hradiska na hradnom vrchu.

“Stavba dokazuje význam okolitého osídlenia bratislavskej sídliskovej aglomerácie ako jednej z dominujúcich lokalít v časnom stredoveku na území Nitrianskeho kniežactva, ktoré bolo súčasťou Veľkomoravského štátu,” povedal pre agentúru SITA Hulínek. Podľa archeológa však zatiaľ nie je známy presnejší dátum vzniku ani zániku stavby či jeho príčiny. Odpovede aj na tieto otázky by mala dať analýza nálezov z interiéru stavby a z jej okolia. Nájdené drevo odoslali na dendrochronológiu, analyzuje sa tiež keramický materiál či kovové sekerovité hrivny.

V včasnostredovekom osídlení našli archeológovia niekoľko fáz, vrátane fázy príchodu Maďarov na naše územie. Drevozemný objekt spolu s keramickými nálezmi z okolia Vodnej veže tiež dokázal slovanské osídlenie. Nálezy zároveň podľa Hulínka výrazne doplnili mozaiku slovanských nálezov v okolí hradiska na hradnom kopci. “Napriek tomu, že niektoré veci boli narušené neskoršou zástavbou a osídlenie bolo niekde zachytené iba fragmentárne, nálezy potvrdili, že význam územia nebol zanedbateľný. Mozaika má už menej chýbajúcich sklíčok a vieme, že aglomerácia mala väčší dosah na úrovni obchodných vzťahov a, samozrejme, hustoty osídlenia,” dodal Hulínek.

Archeologický výskum na Vydrici sa začal v júni 2007 a po niekoľkých zmenách termínu sa skončil 18. mája tohto roka.